Tak ako strom bez hlbokých koreňov ľahko víchor vyvráti, tak je to i s človekom. Človek pevne zakorenený v pôde svojho rodiska a bydliska, svojho kraja a krajiny je silnejší, odolnejší a sebavedomejší. Aj preto sa ľudia zaujímajú o svoje korene, o miesta kde žili ich predkovia, ale aj o historické udalosti, osobnosti i pamätihodnosti svojho rodiska a životného priestoru. Preto sa monografie o obciach stávajú ich prestížnou záležitosťou a neodmysliteľnou súčasťou ich reprezentačnej výbavy.
Za tým účelom vznikla i kniha „Zlatno v náručí hôr“, ktorú po niekoľkoročnej príprave a štúdiu materiálov napísal pedagóg, novinár, publicista, spisovateľ, dlhoročný redaktor a šéfredaktor Slovenského rozhlasu Emil Benčík, rodák zo Zlatna. Je to publikácia o prírode, histórii a živote tejto obce od najstarších čias po súčasnosť.
Zlatno, malá dedinka s 225 obyvateľmi v okrese Zlaté Moravce leží na južnej strane Tribečských hôr v kotline obkolesenej zo všetkých strán horami pod Javorovým vrchom a Čiernym hradom, z ktorého stojí už iba jeden múr. Ďalej schodná cesta už nevedie, iba lesné cesty a chodníky. Nezainteresovanému človeku by sa mohlo zdať, že čo zaujímavé , okrem krásnych okolitých hôr, môže byť zaujímavé v takejto zastrčenej dedine. No, po prečítaní tejto knihy sa každému otvoria oči a bude prekvapený bohatou a pohnutou históriou tejto obce. Prvá písomná zmenka o obci sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1156 kde sa Zlatno uvádza pod menom Zalatinc. Kedysi sa tu v potokoch Stránka a Zorkovský potok ryžovalo zlato. Po ňom zdedila obec svoje zlaté meno. Gróf Mikuláš Forgáč, majiteľ hradu Gýmeš, dostal v roku 1516 kráľovské povolenie na ryžovanie zlata v obci Zalatna (Zlatno). V devätnástom storočí v rokoch 1820 – 1825 v lokalite Rozkoš v zlatnianskom chotári dal gróf Jozef Jesenský vysadiť 20 tisíc ovocných stromov. Bol to najväčší ovocný sad v Rakúsko – Uhorsku i strednej Európe. Ovocie sa vyvážalo do okolitých krajín. Za druhej svetovej vojny, po potlačení SNP sa v zime 1944 – 45 uchýlilo do Zlatna asi tisíc partizánov z Nitrianskej partizánskej brigády. Zlatno sa stalo akousi partizánskou republikou v Tribečských horách. Pred Vianocami večer 22. decembra 1944 zasiahnuté nemeckou paľbou tu havarovali dve sovietske lietadlá, ktoré sa zrútili 2 km južne od obce na Dvanástej table. Zahynulo v nich 11 sovietskych letcov. Je tam pomník. Následkom núdzovo zhodených bômb, ktoré spadli na obec zahynulo tiež 11 občanov Zlatna. Týmto vojnovým udalostiam venuje autor patričnú pozornosť. Zo Zlatna pochádzajú i dvaja známi vedci, univerzitní profesori geograf Michal Lukniš a hydrogeograf Michal Zaťko. To sú iba niektoré vybraté zaujímavosti z knihy. Autor knihy sa však neobmedzuje iba na historické deje a udalosti obce, ale približuje aj históriu nitrianskeho a požitavského regiónu, ktorého je Zlatno súčasťou.
Zlato sa v Zlatne už dávno neryžuje, ale jeho zlatým pokladom je krásne horské prostredie, čistý vzduch, blahodarný pokoj a možnosti nenáročnej horskej turistiky.
Publikácia má 230 strán s albumom farebných fotografií. Vytlačil ju ForPress Nitrianske tlačiarne s. r. o. na kvalitnom kriedovom papieri. O vydanie tejto hodnotnej knihy sa zaslúžil súčasný starosta obce Róbert Šlehobr, ktorý s pomocou sponzorov zabezpečil aj slávnostný krst knihy 21. decembra 2014. Popri príhovoroch a krste knihy chlebom a soľou v jednotlivých vstupoch účinkovala Dychová hudba z Machuliniec a na vlastnoručne vyrobenej fujare zo zlatnianskeho dreva zahral a zaspieval Vincent Mozdík rodák zo Zlatna.
Vďaka patrí predovšetkým autorovi knihy Emilovi Benčíkovi a všetkým, ktorí sa akokoľvek zaslúžili o vydanie tejto vzácnej publikácie.
Vincent Mozdík
